Začiatkom 1980. rokov európski a americkí technici zistili, že v systéme cirkulácie teplej vody pomocou plastových rúrok boli kovové časti v zariadení ľahko skorodované, čo viedlo k rýchlemu poškodeniu zariadenia. V roku 1982 odborníci dospeli k záveru, že keď sa potrubie zahrievalo, molekuly kyslíka ľahšie prenikli do plastovej vrstvy a prenikli hlboko do vody vo vnútri potrubia, čo spôsobilo rýchlu koróziu kovových častí v zariadení. V dôsledku toho bola vyvinutá kyslíková bariérová trubica.
V Európe a Spojených štátoch dosahuje miera využitia kyslíkových bariérových potrubí vo vykurovacích systémoch 70%. Po takmer 20 rokoch praktických skúseností je možné životnosť kovových komponentov v potrubných systémoch kyslíkovej bariéry predĺžiť o 10-20 rokov.